Aj sociálno-ekonomickou situáciou v okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok sa v stredu zaoberala vláda na svojom výjazdovom rokovaní na Zamagurí v areáli Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore. Oba okresy totiž patria nielen medzi najmenej rozvinuté, ale tiež okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti v oboch okresoch
Premiér Robert Fico počas tlačovej konferencie po skončení rokovania poukázal na to, že kým v roku 2009 bola miera nezamestnanosti v Kežmarskom okrese so 75-tisíc obyvateľmi na úrovni 25 percent, dnes je to 9,6 percenta. V okrese Stará Ľubovňa išlo v minulosti o mieru nezamestnanosti 12,5 percenta, v súčasnosti je to 4,2 percenta.
Skonštatoval, že ide o veľmi dobré čísla a historicky najnižšiu nezamestnanosť. Výška nezamestnanosti však podľa jeho slov súvisí aj s percentami poberateľov sociálnych dávok najmä zo strany občanov marginalizovaných rómskych komunít. V tomto smere avizoval pripravené projekty, ktoré budú financované z prostriedkov európskych fondov.
Okresy Kežmarok a Stará Ľubovňa získajú na projekty dva milióny eur, vláda schválila návrh na výjazdovom rokovaní – VIDEO, FOTO
„Sú do určitej miery aj provokatívne, ale domnievame sa, že môžu viezť k dobrým výsledkom. To sa týka nielen zamestnávania predstaviteľov marginalizovaných skupín, ale je tu aj mechanizmus, ktorý má zabrániť zneužívaniu systému práceneschopnosti,“ povedal Fico.
Primátor Kežmarku a poslanec Národnej rady SR Ján Ferenčák (Hlas-SD) doplnil, že Rómovia tvoria až 50 percent populácie Kežmarského okresu. Aj počas zasadnutia vlády poukázal na obrovské sociálno-ekonomické problémy, chýbajúci obchvat, napojenie na Poľsko a diaľničnú infraštruktúru.
Zapojenie marginalizovanej rómskej komunity do pracovného trhu
Vláda v tejto súvislosti na stredajšom rokovaní vo svojom uznesení zadala úlohy aj smerom k ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o väčšie zapojenie marginalizovanej rómskej komunity do pracovného trhu a potieranie nelegálnej práce.
„Čo sa týka nelegálnej práce, vydáme príslušné pokyny Národnému inšpektorátu práce, aby si plnil v rámci kompetencií svoje povinnosti,“ poznamenal šéf rezortu Erik Tomáš. K samotnému väčšiemu zapojeniu marginalizovaných skupín do pracovného trhu má podľa neho prispieť projekt Práca namiesto dávok. Príslušná legislatíva je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
„Základná zásada je, že každý človek, ktorý môže pracovať a nič mu v tom nebráni, ak odriekne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi,“ pripomenul.
Falošné a fiktívne PN-ky
Poberateľov dávok v hmotnej núdzi v okrese Kežmarok i Starej Ľubovni je podľa jeho slov veľa. „Celkovo na Slovensku spolu so spoluposudzovanými osobami je to približne 123-tisíc ľudí. My sme vytypovali, že ešte 50-tisíc ľudí z tejto skupiny môže pracovať,“ informoval. Zdôraznil, že za dôvod odobratia dávky v hmotnej núdzi bude považované aj porušenie pracovnej disciplíny a takisto špekulácie s takzvanými falošnými či fiktívnymi PN-kami.
Mimovládky sa ohradili voči krokom Ficovej vlády, stovky predstaviteľov občianskej spoločnosti prišli s výzvou
„Nie je možné, aby v okrese Rožňava bola priemerná dĺžka PN-ky 28 dní a v okrese Kežmarok a Poprad už je to cez 60 dní,“ skonštatoval Tomáš. Pripomenul, že od 1. januára platí právnosť a kompetencia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne ukončovať falošné a fiktívne PN-ky. Štát však musí podľa neho zároveň vytvárať dostatok pracovných miest a ponúk najmä pre nízkokvalifikovaných ľudí. Možnosť vidí v sociálnych podnikoch.
Budú sa venovať otázke detí z rómskej marginalizovanej skupiny
Otázke detí z rómskej marginalizovanej skupiny bude venovaný aj okrúhly stôl ministrov za účasti komisára pre deti a splnomocnenca pre rómske komunity, ktorý sa vo štvrtok 30. januára uskutoční vo Veľkej Lomnici v okrese Kežmarok.
Budú sa počas neho venovať správe komisára pre deti, ktorého zistenia sú podľa Tomáša nepriaznivé. Diskusia za okrúhlym stolom má podľa jeho slov priniesť návrhy riešení pre deti z rómskych osád či marginalizovaných skupín so zámerom podchytiť ich už v rannom štádiu.
„Medzi riešeniami sú rôzne návrhy. Napríklad povinná materská škola od troch rokov či príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý ideme rozšíriť už aj na deti v materskej škole,“ vymenoval.
Schválené financie pre oba okresy
Celkovo v stredu vláda schválila pre okresy Kežmarok a Stará Ľubovňa viac ako dva milióny eur na projekty. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši pripomenul, že pre tieto dva okresy patriace k najmenej rozvinutým sú pripravené špeciálne zdroje.
„Podľa veľkosti je to zhruba päť miliónov eur pre okres Kežmarok a približne tri milióny eur pre okres Stará Ľubovňa. Sú to peniaze, o ktorých si rozhodujú sami v regióne, bez akéhokoľvek zásahu,“ ozrejmil.